LOQI Museum – príbeh druhý (Hokusai)
Stojím v potravinách pri pokladni a ukladám potraviny do tašky. Šunka, syr, paprika, uhorka, dve Milky (zľavu dve za cenu jednej predsa len tak neobídem) a toastový chlieb. So šťastným srdcom a radosťou z večere, ktorú si doma pripravím, sa vyberiem svižným krokom domov, dokonca od samej radosti vyšlapem na tretie poschodie. Konečne s taškou na pleci prídem do kuchyne, vybalím z nej dobrotky, vysypem omrvinky do koša a pekne ju narovnám, aby bola pripravená na úhľadné poskladanie, ako to moje pedantské ja vyžaduje. Zrazu si uvedomím, že obrázok na nej nie je len obyčajným obrázkom. Je to maľba, to som si istá. Dominuje jej vlna, ktorá sa vydúva až k oblohe a pri podrobnejšom preskúmaní si všímam člny a vzadu akýsi kopček a vľavom hornom rohu zopár japonských či čínskych znakov. Každý sme nejaký a ja som ten typ človeka, ktorý chce vedieť všetko. A tak si počas toho, ako sa mi v toastovači pomaly zapekajú chlebíky, zapnem wikipédiu, ktorá mi vygeneruje odkaz na obraz, ktorý hľadám, prepínam na anglickú verziu, keďže tá toho vie viac a púšťam sa do objavovania.
The Great Wave alebo teda Veľká vlna od japonského autora Hokusai-a.
Ako tak čítam, dozvedám sa, že technika, akou bol tento obraz vyhotovený, nie je hocijaká. A veru, vyzerá to špeciálne. Volá sa woodblock printing. Pri tomto názve mi napadne veľká doska, malý mužík sediaci pri nej s akýmsi rezákom v ruke, ktorým do nej vyrýva príslušné obrazce (s predstavou mi napomáha obrázok muža z rezákom v ruke, ktorý vyrýva obrazce do drevenej dosky v pravom hornom rohu stránky). Metóda vznikla v Číne a takmer dvadsať storočí bola hlavnou metódou tlače vo východnej Ázii. Čo sa týka Veľkej vlny, tak metóda, ktorou bola zhotovená, pochádza z Japonska a volá sa ukiyo-e.
A čo sa skrýva za príbehom Veľkej vlny?
Je to prvý z tridsiatichšiestich obrazov série Tridsaťšesť pohľadov na horu Fudži a je to zároveň najznámejšia práca Hokusaia a jedno z najuznávanejších diel japonského umenia. Obraz bol publikovaný v rozmedzí rokov 1830 až 1833 a jeho kópie sa nachádzajú napríklad v Metropolitnom múzeu umenia v New Yorku, v Britskom múzeu v Londýne, v Inštitúte umenia v Chicagu, Dome Clauda Moneta v Giverny a pod. Rozmery sú 25 cm x 37 cm. Medzitým sa z toastovača ozývajú lahodné syrové zvuky a moje brucho im patrične odpovedá a tvoria tak zaujímavú kakofóniu a rozhodujem sa, či ukončiť túto moju večernú sondu, alebo nie. Ešte stále však nie som spokojná a tak predsa len kopem ďalej. Wiki našťastie skrýva ešte mnoho informácií, ktorými snáď uspokojí moju dušu. Veľkú vlnu teda tvoria tri hlavné komponenty, ktoré som pri pohľade na ňu správne identifikovala – vlna, ktorú niektorí považujú za vlnu tsunami, (no keby to tak bolo, volalo by sa to asi Tsunami a nie Veľká vlna, hoci kto vie), ktorá ohrozuje lode z pobrežia Kanagawy, ktoré tvoria druhý element a tretí je ten mnou nazvaný kopček a síce majestátna hora Fudži objavujúca sa v pozadí. Vec, ktorá ma zaujala na prvý pohľad svojou tajomnosťou, je práve súbor znakov v ľavom rohu maľby i tašky. Zisťujem, že znaky mimo obdĺžnik sú podpisom autora a znaky vo vnútri obdĺžnika sú popisom maľby, čiže „Tridsaťšesť pohľadov na horu Fudži / Od pobrežia Kanagawy / Pod vlnou“.
Tak a teraz som konečne spokojná. Mám pocit, že o svojej taške toho viem veľa a tak sa nemusím báť toho momentu, keď sa ma niekto spýta, čo je to vlastne na nej vyobrazené. A mám tak možnosť nosiť ju s hrdosťou ešte viac ako doteraz, keďže už viem, že na pleci nosím japonské veľdielo.
Je pol jedenástej večer a ja sa konečne spokojná s plnou hlavou nových informácií s chuťou zahryznem do toastov. Jedným okom však stále zabehnem k svojej taške a v duchu sa radujem. Nikdy som si nepomyslela, že mi bude kúsok umenia ležať na posteli, alebo že ho budem nosiť na pleci. A ešte k tomu ten skvelý pocit, že šetrím prírodu. No nie je to krásne?
Nabudúce sa tešte na ďalší z našich príbehov kolekcie Museum tašiek LOQI. Veď kto nemá rád umenie?
Tašku LOQI Museum - The Great Wave nájdete aj v našej ponuke.